Báseň do pripravovaného filmu

Autor: Claudia Pittnerová | 13.10.2014 o 15:03 | (upravené 13.10.2014 o 17:59) Karma článku: 3,61 | Prečítané:  280x

 

Ostré hrany

prechádzajú

do neznesiteľne

silného kontrastu.

Svet bol guľatý

za hrany si môžeme my,

za rany si môžem sama.

 

Krútim sa

na polorozpadnutom

ostrove

vlastnej beznádeje.

 

Prehrieva sa,

cítim svoje

roztápajúce sa

chodidlá. Nie srdce.

 

O chvíľu si sám

spôsobí výbuch.

Sám seba zničí.

Som tým ostrovom?

 

S výbuchom počítam,

odkedy stojím

s otázkou,

či som naozaj

niekedy stála

pevne

nohami na zemi.

 

Načo púšťaš

svoj bič z ruky,

keď sama

sa najlepšie potrestáš?

Si svoj najväčší nepriateľ.

Povedal neznámy

na ulici a zmizol.

Aj ten ma poznal.

Lepšie, ako ja sama.

 

Nespravil ani pár krokov,

hneď za rohom

ho bodli do líca.

 

Tí, ktorí ho nepoznali.

Vedeli, že z druhej rany

v krku

potečie viac života.

 

Možno to vedel.

Príliš zbabelý

nechal si ublížiť od iných.

Možno ani on neexistoval.

Tak, ako Ty.

 

Ako môžem byť

taká drzá a byť,

keď Ty nie si?

 

Mne sa už nič netočí.

Okrem celého sveta.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.


Už ste čítali?